Deň po narodeninách Emčis som si uvedomil, že naháňanie sa za číslami na internete ma ničí. Langoš sme síce nejedli, ale ja som sa rozhodol zjesť veľké rozhodnutie – s týmto končím a mením svoj postoj
S Emčis sme boli deň po jej narodeninách vonku. Okrem toho, že som jej zablahoželal a dal darček, šli sme aj na “stávkový” langoš, ktorý sme si dali ako odmenu do vzájomnej výzvy. Výzva spočívala v tom, že ten, ktorý napíše menej článkov do konca leta na svoj newsletter (nakoľko sme obaja šampióni v disciplíne “prokratinácia”) musí tomu druhému kúpiť langoš na my beloved Kunovská priehrada.
Tu však nastal problém. Keď sme tam prišli, zistili sme, že ten stánok bol otvorený výhradne cez letnú sezónu, ktorá už neprebiehala 3.9. Sklamane sme si teda dali presolené hranolky vo vedľajšom bufete a obišli sa aj bez langoša :((
Okej, už sme sa dostali do priestoru celého nášho rozhovoru, no poďme priamo k tomu, o čom sme sa rozprávali. Témou boli hlavne naše online platformy, kde prispievame obsahom. Ja som vtedy vypudil celkom múdru myšlienku – nedá sa tvoriť na všetky platformy, ktoré existujú a udržiavať to hlavne, keď je na to človek sám.
Po mojich mediálnych skúsenostiach som si všimol, že práca okolo nejakej relácie, podcastu – v podstate akéhokoľvek konceptu – nikdy nerobí jeden človek. Vždy je za ním tím ľudí, ktorí mu to strihajú, točia, robia promo… Ja som na snáď každej platforme, no robím to sám a nikde to nemá pravidelnosť a nie je to ani udržateľné.
Mám youtube kanál, Instagram (viac ako jeden…), tento newsletter a ešte jeden podcast v priebehu a druhý len v zárodku na ceste (čiže zatiaľ ako koncept). Mal som ešte aj snahu o značku oblečenia či instagramový profil, kde som dával tipy na učenie a recenzie na knihy (nie, že by som niečo z toho aktívne robil). Čo sa teda digitálneho smeru týka, urobil som snáď všetko, čo sa dalo. Jeden čas som chcel dokonca aktívne robiť pekné reelska a stories, k čomu ma inšpirovala Lea – vydržalo mi to až týždeň (a aj to len na private účte).
Emčis mi však vonku povedala jednu dobrú myšlienku. Ona, keď niečo tvorí na internet, robí to za cieľom, že bude mať v budúcnosti portfólio a pre prípad práce má čo ukázať. Ja to však robím inak. Mojím cieľom je jeden z týchto milióna koníčkov zmeniť na prácu, ktorá by ma bavila a kazím si ju neustálou kontrolou čísel. Kontrolujem ako je ten príspevok úspešný, či sú nejaké komentáre, aká je tam celková aktivita, impresie… A presne tu je ten problém.
Robím všetko a nič zároveň, neustále kontrolujem čísla a nedokážem moc tvoriť “len tak” pre radosť. Zasekol som sa v slučke, ktorá ma na jednu stranu núti tvoriť no sloboda sa stratí v momente, kedy tie čísla vyzerajú inak, ako som očakával. Niekto by to nazval aj závislosťou na dopamíne, čo aktuálne vôbec nevylučujem.
Chcem toto však zmeniť. Zobral som si papier a všetky svoje aktivity spísal. Pri väčšine nebol problém určiť ich ďalší osud – menšina však bola ťažká. Nakoniec som si ujasnil hlavne všetky svoje aktivity, znížil množstvo aktivít, ktoré som robil len tak pre radosť a snažím sa zväčšiť množstvo aktivít, ktoré okrem radosti prinášajú do života aj kapitál. Predsa sa blíži čas osamostatnia a síce stále študujem, vždy sa hodia nejaké “drobné” na čokoľvek – napr. novú DJ konzolu alebo inú random vec, ktorá je na mojom wishliste už veľmi dlho a je to teda kúpa opodstatnená.
S Emčis sme taktiež spoločne usúdili, že medzi hlavnými médiami – ako audio, video a text – sa dá veľmi pekne vyhľadať dobrá dvojica, ktorú pri dobrom nasadení a nastavení mysle ovláda na 1* aj jednotlivec. Chcem písať články aj rozprávať – prečo to teda nespojiť?
Aký je teda výsledok tohto dlhého premýšľania? Končím s tvorbou na YouTube, čo síce je platforma, kde viem svoje veci monetizovať, no je to aj platforma, ktorá prehnane tlačí na tvorcu. V momente, kedy niečo robím pod tlakom klesá môj záujem a s ním aj kvalita, ktorú prinášam. Newsletter/blog je priestor, kde mám veľa pripraveného a verím, že to postupne dozrieva ako víno. Mení sa to teda k lepšiemu a tento priestor by som nerušil.
Trochu mením aj nastavenie ako pristupujem k Instagramu. Mením sa, mením aj svoje správanie a aj svoj obsah. Obdobie, kedy som mal na stories v jeden čas také množstvo obsahu, že v hornej časti už nebolo vidieť množstvo obsahu, vyhlasujem za skončené. Snažím moje platformy a obsah meniť na kvalitnejšie miesta, ktoré až tak netlačia na kvantitu. Založil som si napríklad Herohero, ktoré je úplne zadramo. Je to však miesto, kde môžem uverejniť slobodne čo chcem a žiadne čísla ma nikam netlačia. Cítim tam zároveň tú komunitu ľudí a viem, kto všetko si tento obsah pustí.
Verím, že týmto začína moja nová kapitola a taktiež nastavenie s akým tvorím. Pevne verím, že aj moji kamoši pocítia zmeny😆
Do skorého čítania!
Pridaj komentár