“Na vysokej ťa niečo ako maturita bude čakať každý polrok!” – Je to tu… Obdobie, pred ktorým ma množštvo ľudí varovalo. Obdobie, kedy som doplatil na svoju “nepozornosť” na hodinách počas roka.
Ahojte kamoši,
zatiaľ neviem povedať ako moc efektívne toto učenie-neučenie bolo, no aplikoval som rovnaký proces ako na maturity, ktoré až na slovenčinu skončili úspešne. Moje vtedajšie učenie prebiehalo nasledovne.
Pri každej jednej study session som si “zablokoval” mobil pomocou aplikácie Forest, ktorá mi za ten čas “sadila stromček”. Na počítači mi v mini okienku hrala “hitparáda” českých a slovenských reality show. Jedno oko som hodil do učebníc a druhé do poznámok, a následne ich opakovane prepisoval do zošita. Tento rok som tento spôsob o level povýšil. Namiesto notebooku som mal poznámky s učebnicami na tablete a televízny bizár na mňa kričal z telefónu.
*tento text napísal Mathi v úvode skúškového, kedy ešte nevedel aký emočný kolos ho čaká. Zvyšok textu dopisuje Mathi po skúškovom #spoiler – zvládol všetky skúšky, viac v texte daľej
No, kde začať… Celé skúškové som všetko učenie klasicky odkladal na poslednú chvíľu. Nakoľko značné množstvo učiva som absolvoval už na strednej, stačilo mi na hodinách len pasívne vnímať čo sa okolo mňa deje a vačšinu predmetov som si potom len prečítal. Najväčší problém bola pre mňa “Propedeutika mediálnych štúdií”, ktorá sa písala na papier a “vylepšovák” tak nebolo možné použiť žiadny. Nakoľko to bola moja posledná skúška, zvládol som ju celkom úspešne a mohol pokračovať ďalej.
Pôvodne som mal propedeutikou končiť, to sa však nestalo. Moj najväčší nepriateľ boli žurnalistické žánre, kde som sa mohol učiť akokoľvek, sadol som si k testu za počítač v jednej z budov školy, a v momente sa v mojej hlave otvorilo okno. To okno vypustilo všetky informácie na prechádzku, alebo skôr beh, mimo mojej hlavy a ja som tak zostal sedieť bez vedomostí.
S prázdnou hlavou som prvý test dopísal, vyšiel z budovy a pridal sa k mojim spolužiakom a kamošom k “poskúškovej” debate. Vtedy som si uvedomil, že aj tam, kde som bol najistejší mám asi chyby.
Výsledky prišli, v porovnaní s inými skúškami, až prirýchlo. Do 30 minút od ukončenia skúšky nám všetkým skočil výsledok na AiS. Ja som v tom čase už sedkal s kamošmi Leou a Ferim na čajíku aka kole s citrónom aka káve. Odbehol som si nachvíľku preč a prvé čo počujem počas môjho návratu bolo, “Ty si čo dostal? Ja mám A-čko!”. Už vtedy som pocítil, že niečo nie je v poriadku.
Zapol som appku v telefóne, počkal kým sa načíta…
Radosť z úspechov kamošov som stratil v momente, keď som videl prvé a červené Fx. Neprešiel som prvú skúšku, resp. druhú ale tú nepočítame nakoľko bola ďalší deň už opravená. Skontroloval som vtedy, kedy je najbližší termín a dal si deň pauzu, aby som sa nezosypal.
Celkovo som túto kritickú skúšku urobil na posledný možný pokus, kedy som dostal zelené B, ktoré vo mne vyvolalo veľmi silné emócie radosti a šťastia. Teraz to síce bude znieť ako klišé, nakoľko to ja mne hovoril každý, ale nie je úplne zbytočné do toho učiva pozrieť aj sem tam cez semester. Aspoň budeš mať prehlad čo sa deje a čo ťa čaká. Stres je minimálne v mojom prípade celkom zbytočný, lebo aj červený diplom v mojom odbore nie je zrovna potrebný. Potrebná je šikovnosť a záujem o odbor – ak ho máš, viac ti netreba. Rozhliadni sa a zapoj sa do voľnočasových činností, ktoré ťa zaujímajú a hlavne – ROZVÍJAJ sa v odbore aj mimo školy, inak ti je tá škola zbytočná.
Končím, lúčim sa a vidíme sa nabudúce, nech sa stane čokoľvek! xx
